Slovensko sa v triedení odpadu posúva vpred. Podľa najnovších dát triedi odpad takmer každá domácnosť a mnohé staré zlozvyky sú už dávno minulosťou. Obyvatelia však stále bojujú s jedným psychologickým blokom. Ak si pri kontajneri nie sú istí, kam obal patrí, majú obavy z omylu. Výsledok? V snahe „nepokaziť“ recykláciu ju paradoxne sabotujú.
Triedenie odpadu sa stalo našou národnou rutinou. Podľa aktuálneho prieskumu organizácie OZV ENVI – PAK až 96 % Slovákov deklaruje, že odpad triedi, pričom tri štvrtiny tak robia pravidelne.
S papierom, sklom či plastovými obalmi už väčšina obyvateľov problém nemá. Zmätok však nastáva vo chvíli, keď má človek v ruke takzvaný kombinovaný obal alebo materiál, ktorý nevie na prvý pohľad identifikovať. Vtedy nastupuje „stratégia istoty“.
Prieskum ukázal, že až 30 % ľudí radšej hodí nejasný obal do zmesového odpadu (čierny kontajner), než aby riskovali, že ho vyhodia do nesprávneho farebného koša.
Hoci to myslia dobre a chcú byť zodpovední, odborníci upozorňujú, že robia presný opak.
Prečo je žltý kôš lepšia voľba ako čierny?
Ak stojíte nad košom a váhate, či obal od keksíka alebo vrecko z korenia patrí do plastov, odborníci radia, že je lepšie risknúť to.
„Ak si nie ste istí, radšej obal vyhoďte do farebného kontajnera podľa toho, kde si myslíte, že by mal s najväčšou pravdepodobnosťou patriť,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI – PAK.
Dôvod je jednoduchý. Obsah farebných kontajnerov nekončí okamžite v strojoch na výrobu nových produktov. Jeho prvou zastávkou je triediaca linka. Tam odpad putuje po páse, kde ho pracovníci alebo optické senzory skontrolujú.
Ak sa tam náhodou objaví niečo, čo tam nepatrí, jednoducho to vyradia. „Ak však obal vhodíte do zmesového odpadu, jeho cesta sa končí. V Bratislave a Košiciach putuje do spaľovne, všade inde končí na skládke,“ dodáva Katarína Kretter.
Slováci triedia „vedome“, nielen mechanicky
Pozitívnou správou z prieskumu je, že sa mení kvalita nášho triedenia. Už to nie je len bezmyšlienkovité hádzanie vecí do nádob. Ľudia začínajú pri koši premýšľať a osvojili si návyky, ktoré celému systému výrazne pomáhajú:
- Boj s objemom (90 %): Takmer všetci už chápu, že vyvážať vzduch je drahé a neekologické. Preto drvivá väčšina ľudí obaly pred vyhodením stlačí alebo zašliapne.
- Separovanie častí (77 %): Viac ako tri štvrtiny ľudí si dajú tú námahu, aby oddelili hliníkové viečko od plastového téglika z jogurtu, alebo odstránili papierový prebal z plastového kelímka.
- Dôslednosť pri drobnostiach (63 %): Mnohí už nehádžu do koša ani malé obaly od cukríkov či žuvačiek, ale poctivo ich vytriedia.
Kým pri obaloch riešime, do ktorého koša ich vyhodiť, pri elektronike existuje aj iná cesta. Zaujíma vás, ako namiesto vyhodenia repasovať napríklad pokazenú tlačiareň? Viac sa dozviete v novej epizóde podcastu ENVIcast.
Symboly na obaloch často nestačia
Hoci 90 % ľudí považuje svoje vedomosti o triedení za dobré, pri špecifických obaloch narážajú na limity. Ak spotrebiteľ nevie určiť materiál na prvý pohľad, volí jednu z troch stratégií:
- Vyhľadávanie informácií (29 %): Takmer tretina ľudí si správny postup aktívne overuje na internete alebo stránke obce.
- Kontrola obalu (24 %): Štvrtina respondentov hľadá inštrukcie priamo na výrobku. Tu však často narážajú na problém. Recyklačné značky sú malé alebo bežnému človeku nezrozumiteľné.
- Vlastný úsudok: Zvyšok sa riadi odhadom, prípadne volí spomínaný zmesový odpad.
Ľudia v prieskume priznali, že by im najviac pomohli jasnejšie „ťaháky“ priamo na kontajneroch alebo zrozumiteľnejšie označovanie výrobkov. Kým sa tak stane plošne, platí jednoduché pravidlo: Nebojte sa pýtať a nebojte sa z času na čas pomýliť.
„Každý kus odpadu, ktorý neskončí na skládke, má šancu na druhý život. Preto sa snažíme ľudí vzdelávať a ukazovať im to na reálnych príkladoch. Ide o produkty, s ktorými sa bežne stretávajú, a takto ich učíme, kam patria,“ uzatvára Katarína Kretter.
O prieskume: Dáta pochádzajú z reprezentatívneho online prieskumu agentúry MNForce pre organizáciu OZV ENVI – PAK, ktorý sa uskutočnil v máji 2025 na vzorke 1000 respondentov (populácia SR vo veku 18+).